Niekto si tu zabudol plyšového medvedíka

14. october 2018 at 18:51 | Ami |  Creepypasty

Niekto si tu zabudol plyšového medvedíka





Určite sme každý z nás mali v detstve svoju obľúbenú hračku. Pamätám si, ako sme sa v mojich ôsmych rokoch presťahovali z veľkomesta do malého mestečka, ktoré sa skôr podobalo na dedinu. Moji rodičia celé dni pracovali na zorganizovaní domu, zatiaľčo ja som sa pokúšal zoznámiť s novým, oveľa tichším prostredím. Trochu sa mi cnelo za starým bytom a kamarátmi zo školy, no rýchlo som si zvykol, keď som zistil, aké výhody nám prinieslo toto sťahovanie. Mali sme vlastný dvor s predzáhradkou. V zadnej časti dvora bolo kopec voľnej, trávnatej plochy, kde som mohol hrať football až do západu slnka. Práve k tejto strane domu som mal okno z mojej izby. To bola ďaľšia výhoda, mal som vlastnú a väčšiu izbu smerom k západu, za čo som bol rád, pretože som neznášal, keď som sa ráno zobudil a slnečné lúče mi svietili do očí.

V prvé noci strávené v novom dome som bol tak natešený, že som nemohol ani spať, takže som väčšinou zaspal až o takej druhej ráno. Prvá a druhá noc prebehli v poriadku, nič nezvyčajné sa neudialo. Keď som však cez tretiu noc opäť strávil so zažatou nočnou lampičkou a čítaním mojich prvých komiksov, počul som niečo za oknom. Pozrel som sa tým smerom, no okrem čiernej oblohy som nič iné nevidel. Vystrašilo ma to, pretože som nemal tušenia, čo by to mohlo spôsobiť v hlbokú noc a navyše som to počul dosť zreteľne. Tým, že som bol malý, som sa ešte viac bál a veril, že by to mohol byť nejaký strašiak. Vtedy by som nemal akúkoľvek odvahu v noci otvoriť sám okno, a tak som bežal do izby mojich rodičov, a prosil ich, aby išli prezrieť dvor. Ako som už spomínal, okno z mojej izby smerovalo k dvoru, takže nech to bolo čokoľvek, muselo to byť priamo na našom pozemku.

Otec trochu neochotne si cez ramená prehodil župan a s baterkou išiel prezrieť dvor. Po nejakej chvíli ma ujistil, že tam nič nieje, a snažil sa ma upokojiť tým, že to bola možno len pouličná mačka. Vrátil som sa do svojej izby a radšej si išiel rovno ľahnúť.

V ďaľšie noci sa tento scénar opakoval znova. Keď som počul niečo pod mojim oknom, bežal som ihneď za rodičmi do ložnice. Môj otec po čase stratil nervy, a keď zistil, že si po nociach čítam komiksy, vzal mi ich a vyžadoval odomňa, aby som chodil spať o ôsmej večer. Keďže som chodil skoro spať, už som viac nezaregistroval nezvyčajných aktov.

Keď som sa jedného dňa vrátil zo školy domov, odložil som si aktovku do izby a išiel na dvor si zakopať s loptou, bral som to ako druh oddychu. Otec tam pre mňa namontoval footballovú bránu, takže som mal naozaj o zábavu postarané. Jeden nepodarený kop zapríčinil, že lopta vyletela priamo do krovia. Išiel som si po ňu, a ako som sa hrabal v kroví, niečo som našiel.

Bol to plyšový medveď. Vyzeral byť pekne starý, srsť mal sfarbenú do šedej farby, dokonca jedno ucho mu chýbalo a namiesto očí mal prišité gombíky, jeden väčší čiernej farby, a druhý menší hnedej farby. Na dotyk nebol plyš hebký, skôr drsný. Napadlo mi, že ho tam možno zabudli starí majitelia domu, alebo ho tam proste niekto zahodil či stratil. Príliš sa mi nepáčil, ale prišlo mi ho celkom ľúto. A tak som si ho zobral a odniesol do svojej izby.

Začal som sa častejšie hrať s medvedíkom, staral som sa o neho. Mama sa ma opýtala, odkiaľ som ho zobral, a ja som jednoducho odpovedal, že som ho našiel na dvore. Nebola z toho príliš nadšená, no nechala to plávať. Dokonca ho vyčistila a sľúbila, že mu niekedy prišije aj druhé ucho. Keďže bol plyšák čistý, mohol som s ním v noci spať. Niekedy, keď som sa v noci zobudil, zistil som, že medvedík leží na zemi pri mojej posteli. Myslel som si, že som ho nechtiac zhodil v spánku. Zvláštne to začalo byť vtedy, keď som sa ráno, alebo v noci zobudil a našiel som plyšáka ležať na druhej strane izby, pri dverách, pri okne... Skrátka na miestach ďaleko od postele. V tom veku som už neveril nato, že by hračky v noci ožívali, takže som si to nevedel vysvetliť. Povedal som to rodičom, no tí o mojich ďaľších paranormálnych zážitkoch nechceli už ani počuť. Vysvetlovali si to tým, že takto reagujem na nové prostredie. Lenže od prisťahovania prešli už dva mesiace.

Stále sa to opakovalo, keď som sa v noci zobudil, vždy som našiel medvedíka na zemi. Už som sa tomu aj prestal venovať, a tak som to bral za normálne. Bol som šokovaný až vtedy, keď som sa opäť prebudil uprostred noci a cítil som tlak na mojich nohách. Sadol som si a pozrel sa pred seba. Predo mnou sedel na posteli môj plyšový medveď.

Vystrašilo ma to. Hoci jeho oči boli vynahradené prostými gombíkmi, cítil som z nich ten prázdny pohľad. Dodnes si pamätám na to, ako som sa cítil. Mal som z toho veľmi, veľmi zlý pocit.

Až dovtedy, kým sa neozval upokojujúci, tichý hlas.

"Neboj sa ma."

Teraz som naozaj stuhol. Tieto slová vyšli z úst toho plyšáka. A ja som vedel, že nieje na baterky, takže som naozaj netušil, ako dokázal rozprávať.

"Mňa sa nemusíš báť," opäť vyslovil. Ak by som bol vtedy dospelý, možno by som nevedel uveriť faktu, že plyšák bez bateriek rozpráva a sám sa pohybuje. No môj detský rozum sa nadtým už viac nezamýšľal a tak som sa mu prihovoril späť.

"Chceš mi... Ublížiť?"

To bolo to jediné, čo mi vtedy napadlo. Keďže som bol stále vystrašený, mal som pocit, že mi chce nejako ublížiť.

"Ublížiť?" zopakoval medveď, "Nie, ja ubližujem iba zlým ľuďom. Preto som sem prišiel."

Teraz som tomu už naozaj nerozumel. A tak som s roztraseným hlasom položil ďaľšiu otázku.

"T-tak za kým si teda prišiel?"

Na jeho odpoveď som nebol pripravený.

"Za tým mužom, ktorý stojí pod tvojim oknom."


---
Autor: Ami
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Nivashima Nivashima | 14. october 2018 at 23:52 | React

Rozkliknu tengle blog a vidím Yuri!!! xDDDDDDD Nejlepší doki :D  :D  :D Taky zrovna pracuju na designu s Yuri :D Omlouvám se, že se koment nevztahuje k článku :D

2 Ami Ami | Email | Web | 15. october 2018 at 16:37 | React

[1]: Yuri je moja najobľúbenejšia z klubu. 💜 Ooo na ten dess sa potom pozriem.
V pohode, bolo to ohľadom blogu. Naštvalo by ma iba to, keby si tu niekto robil reklamu alebo spamy.

3 ClementNit ClementNit | Email | Web | Yesterday at 19:28 | React

Porn photo of my ex here => https://vk.cc/8OGwS5

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama