Vnútorný coming out AKA moje teplé reči

29. september 2018 at 22:37 | Ami |  Moje teplé reči
Týmto článkom nechcem nikomu pod nos podstrkovať moju orientáciu. Len sem chcem vyjadriť moje nudné kecy za posledné dni (ktoré by mohli vysvetliť aj moju neaktivitu na blogu, už zase :D). A zároveň by to mohlo niektorým ľuďom nejako pomôcť, ako napríklad pochopiť samých seba, alebo pochopiť iných ľudí ohľadom tématiky LGBT. Je to vlastne poprvýkrát, čo sa k tomu vyjadrujem. :o

A čo je to vlastne ten coming out? V skratke je to stotožnenie a prijatie svojej identity, že patríte k LGBT komunite (homosexuál, bisexuál, pansexuál, transgender a mnoho viac). Poprvé spravíte vnútorný coming out, teda priznáte sám sebe to, že patríte k týmto ľuďom. Až keď ste si istí, kým ste, tak potom môžete spraviť vonkajší coming out, teda sa s tým priznáte rodine, priateľom a blízkym.

Ak vás úplnou náhodou zaujíma to, ako som zistila, že niesom heterosexuál, tak pokračujte v čítaní. Here we go. :)



Ani neviem vlastne, kedy to začalo, ale viem, že už pred rokmi som si nejako uvedomovala, že niesom čisto straight (v preklade "rovný", týmto pojmom sa označujú heterosexuály). Bolo to zvláštne, ale tak nejak som to cítila. Hlavne vtedy, keď som videla nejaké dievča a povedala som si "Wow, tá je fakt pekná". Nemyslím to tak, ako keď žena vie druhej žene pochváliť napríklad pekný makeup, alebo posledný módny výstrelok. Tak nejako sa mi páčila viac. Všimla som si, že sú to dokonca určité typy (takže nie, to neznamená, že sa mi hneď páči každé dievča ;)). A postupom času som si nejak uvedomila, že ma chlapci vlastne vôbec nepriťahujú. A ja som si vôbec nevedela pripustiť, že sa ma niečo také týka. Vždy som sa vedela zastáť práv ľudí z LGBT, ale že by sa mi páčili dievčatá? Bolo to pre mňa divné a v poslednom čase som nadtým dosť premýšľala, či mám správny pocit. Raz mi to ani nedalo spať a tak som si pred spaním robila nejaké náhodné testy na internete, že akú mám orientáciu (samozrejme, že im neverím, len som chcela vedieť, čo mi povedia tie výsledky :D).

Aj som dosť čítala o veciach ohľadom LGBT, či by som náhodou nenašla nejakú orientáciu, ktorá by ma dokázala identifikovať. Čítala som o tom, že sa s tým človek už narodí, no v nejakom veku sa to prejaví naplno. Vždy som si myslela, že som hetero (lebo štandard), ale v skutočnosti som na nijakého chlapca nemala crush. Aj som si hovorila, či nieje náhodou trochu neskoro zistiť svoju orientáciu v pätnástich rokoch, ale myslím, že na veku nezáleží. c: Niekto to môže vedieť už aj v desiatich rokoch, aj skôr.

A nedávno som spravila svoj vnútorný coming out, kedy som si to priznala. Konkrétne v deň, kedy som so svojou triedou išla na školskú akciu. Na tej akcií boli aj iné školy a... Bolo tam kopec pekných dievčat. >:D A ja som si nejako vedela taký vzťah predstaviť. Že by som chodila s dievčaťom. Áno, viem uznať aj pekného chlapa, ale vedela by som ho brať len ako kamaráta. :)

Vtedy som si to priznala. Som homosexuálka.




Celý deň som mala dobrú náladu, bola som šťastná. Moje vnútro mi hovorilo "Áno, to som ja". Som si tým istá čím ďalej tým viac.

Dokonca som sa dala do reči s dvoma dievčatami z vedľajších tried (sú otaku ^^), ktoré sa netajili tým, že niesú straight. Jedna je pansexuálka a druhá si ešte nieje úplne istá jej identitou (prajem jej, aby to zistila čo najskôr :3). A tak som im tiež povedala, že som lesba, čím ma prijali do ich "ne-hetero" group. >:D Taktiež sú prvé, pred ktorými som spravila vonkajší coming out. Jedna z nich to okomentovala "Kto by to do teba povedal". :'D

A delím sa teraz o to aj s vami (aj keď vás to zrejme nezaujíma). Ešte neviem, kedy sa k tomu priznám rodičom a ako to urobím. Niesú síce homofóbovia, ale sa celkom bojím, čo by si o tom mysleli. Či by to nebrali len ako "fázu". Radšej tomu dám čas. Najbližšie to chcem povedať svojej sestre a nejakým priateľom, ktorým dôverujem. Ostatným ľuďom to zbytočne vešať na nos nebudem. Aj bez toho už počúvam tie homofóbne názory, najviac v mojej triede, kde to nevedia predýchať.

Je mi jasné, že človek nemusí hneď na ulici ukazovať svoju orientáciu, druhých ľudí to nemá čo zaujímať. Preto tento článok prosím neberte tak, že chcem pôsobiť "zaujímavo". O to mi naozaj nejde a LGBT neberiem ako novodobý trend. Možno ale prežívate podobnú situáciu a zaujímajú vás príbehy druhých ľudí. Máte u mňa plnú podporu v hľadaní svojej identity. Ak sa bojíte priznať si to kvôli spoločnosti, chápem to. Stále tu budú zaostáli ľudia, ktorí sa budú zastávať ich homofóbnych názorov. A tak pamätajte, že komukoľvek na ulici vašu orientáciu nemusíte vešať na nos a vykrikovať celému svetu, že ste gay, alebo že dokážete milovať viacero pohlaví. Nehanbite sa zato, nieje to hanba. Môžete byť hrdí. c:

Som síce príliš škaredá nato, aby som riešila vzťahy, ale tento článok som chcela napísať. A ja vás už dlhšie nechcem otravovať, takže to tu ukončím. Možno tu ešte niekedy v budúcnosti napíšem nejaké články na LGBT. Napríklad keď sa raz odhodlám k svojmu vonkajšiemu coming outu a nebudem dlhšie "in the closet". Cítim sa vďaka tomu šťastná, zatiaľ to vôbec neľutujem. ^^ Ďakujem, ak ste sa dočítali až sem. Pamätajte, nehanbite sa zato, koho milujete a priznajte si to.

Veď svet má toľko farieb. 🏳️‍🌈

 

3 people judged this article.

Comments

1 Al Al | 14. november 2018 at 22:53 | React

Je to nádherný pocit byť s osobou ktorú miluješ a ktorá miluje teba, ak si sa takto k tomu pocitu priblížila tak som rád a dúfam že si tú osobu nájdeš nech už to je ktokoľvek ;)
Veľká pravda, farieb je mnoho :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama