Perfect Only Makes You Crazy

25. february 2018 at 11:56 | Ami |  Uncategorized
Perfektnosť. Byť perfektný. Čo to znamená? Môže byť niekto dokonalý? A čo všetko preto môžeme urobiť? Je vôbec rozdiel medzi perfektnosťou a šialenstvom?




"Dobre Sasha, nič to nie je..." upokojovala som sa potichu a očami som skenovala celý školský dvor, aby som zistila, či už vyšiel zo školy. A v tom som ho videla.

Sebastiana.

Nadýchla som sa, čím som sa chcela posilniť. Videla som, že sú ešte s ním dvaja spolužiaci, tak snáď ho nebudem otravovať. Vybrala som sa za ním.

"Ahoj S-Sebastian," nesmelo som ho pozdravila, "Dnes je piatok a tak mi napadlo, že po škole by sme mohli ísť znova do parku a tak..."

Sebastian sa pozrel na svojich priateľov a následne opäť uprel zrak na mňa so slovami: "Sasha, chcel som ti to povedať už dávno, ale... Ja s tebou tráviť čas už nechcem."

Na tieto slová moje srdce zareagovalo pokusom o útek z môjho hrudníka.

"S-Sebby, ako to-"

"Nehovor mi Sebby!" odrazu hrubo skríkol, "Tak počúvaj ma, chodil som s tebou len preto, lebo mi ťa bolo ľúto! Ale ja skrátka nechcem byť s dievčaťom, ako si ty! Veď ty sa skôr podobáš na veľrybu. Pozri sa na seba! Naozaj si myslíš, že by ťa niekto mohol milovať?"

Jeho priatelia sa potichu zachichotali. Roztriasli sa mi moje hrubé kolená. Musela som si poriadne hryznúť do pery, aby som sa nerozplakala. V hrdle som už cítila bolestnú hrču. Zmohla som sa dívať len na to, ako odchádza.

---

"Zlatko, ty niesi hladná?" spýtala sa ma starostlivo mama pri rodinnej večeri. Je to jediná príležitosť, kde sa všetci po dlhom dni zhromaždíme. Jeme a rozprávame sa. No dnes to bolo iné. Len som zhliadala k tomu vyprážanému rezňu s bolesťou žalúdka. Nevedela som však presne odhadnúť, či to bolo odhladu alebo od znechutenia. Odvtedy, čo som prišla domov, som nič nezjedla. Od momentu, čo mi ten žalúdok vyčistil Sebastian. Na nič iné som nemyslela.

"N-nie mami," pomaly som prehovorila, "J-je mi len trochu zle."

"Je ti zle odhladu. Najedz sa a uvidíš, že sa budeš cítiť lepšie."

Cítiť lepšie? Veď jedlo je ten dôvod, prečo som takto dopadla. Keď sa tak zamyslím, koľko vôbec vážim?

"Som unavená, pôjdem si ľahnúť," usmiala som sa a popriala som im dobrú noc.

Prešla som po schodoch a šla rovno do kúpeľne. Spod umývadla som vytiahla váhu. Nikdy som sa na ňu nepostavila, iba v škole na telesnej výchove a na prehliadke u doktora. Postavila som sa na váhu a onedlho som horko zaplakala. 70 kilogramov pri mojej nízkej výške 160 centimetrov.

To je dôvod, prečo sa na mňa Sebby nevie ani pozrieť... Som monštrum. Ako to mohlo zájsť tak ďaleko?!, v hlave som mala milión a jedna myšlienok. Odložila som váhu a šla som do mojej izby. Pozrela som sa do zrkadla a prstami som sa dotýkala svojich nafúknutých líc. Vyzliekla som si tričko a dívala sa na svoje tučné brucho, boky, chrbát... Všetko. Chytila som nervy a päsťou treskla po zrkadle. To sa rozbilo a sklo rozrezalo moju ruku. Vytiahla som kapesník a okamžite som si pritlačila na ranu.

"T-touto krvou... Touto krvou vám prísahám... Ja schudnem! Budem krásna! Budem dostatočne dobrá! Pre Sebbyho, pre každého! Ja... Vám všetkým ukážem."

---

"Sashy, tu máš desiatu," pobozkala ma mamina na čelo, "A ponáhľaj sa do školy."

"Ahoj," vzala som si jedlo a odišla.

Keď som prekročila prah domu, pozrela som sa do sáčku. Boli tam rožky natreté nutellou. Moja obľúbená desiata. Ovoňala som jedlo a začala premýšľať nadtým, či to budem jesť.

Vyzerá to dobre, voní to dobre, dokonca viem, že to chutí dobre... Ale bude to vyzerať dobre aj na mne?

Pozrela som sa na svoje nohy a to ma prinútilo ukončiť svoje rozhodnutie. Šla som ku kontajneru a vyhodila to. Bolo mi to však ľúto, maminina práca vyšla nazmar a navyše som plýtvala jedlom, ktoré by ocenili tí, ktorí ho majú nedostatok. Ale zas ak by som to zjedla ja, moje nohy by boli ešte väčšie. Už teraz mám jedno stehno ako dve stehná bežného dievčaťa. Povzdychla som si a vybrala sa na zastávku.

Keď prišiel autobus, chystala som sa do neho nastúpiť, ale v tom som sa znova zastavila. Ak by som tú cestu do školy prešla pešo, mala by som pohyb. A tak som sa vybrala po svojich.

---

Uprostred noci som sa zobudila. Snívalo sa mi znova o jedle. Už to trvá 2 týždne a som tak vyčerpaná. Bolí ma hlava, steny môjho žalúdka sa o seba trú, zožrala by som aj šupky z banána. Vstala som teda a namierila si to do kuchyne. Hoci som sa cítila slabá, cítila som aj to, ako som sa vznášala. Schudla som. Cítim to na sebe.

Keď som sa dostala do kuchyne, vzala som pohár a napustila si do neho studenú vodu. Vypila som ju a zacítila známe škvŕkanie v žalúdku. Buchla som si do neho, aby to prestalo. V tom som si uvedomila, že aj moje prsia sú menšie. Predtým, keď som takýmto spôsobom chcela svoj žalúdok utíšiť, prekážalo mi v tom poprsie. Tento fakt ma len potešil.

Môj pohľad sa z nenazdajky ocitol na chladničke. Skenovala som ju. Lesklú, veľkú... Plnú jedla. Podišla som k nej a otvorila ju. Svetlo z chladničky ožiarilo mňa a celú kuchyňu. Stála som tam ako obarená a tupo zazerala na všetko to jedlo.

"Čokoládový jogurt? Oh, zožrala by som ich desať... Zbytok z obeda, mäso s ryžou... Balkánsky syr... Klobása... Vanilkový puding, mňam," opisovala som zasnene všetko, pri čom som mala milión chutí si povedať, že som krásna taká aká som a zožrať to. Ale bude si to isté myslieť aj Sebastian?

Nakoniec som zabúchla dvierka od chladničky a vrátila sa späť do postele pokusiť sa zaspať.

---

Sedela som na posteli a česala si svoje vlasy. Stále som myslela na to, čo mi dnes povedali spolužiaci. Nikto mi ešte okrem rodičov nepovedal, že som pekná. Z ich úst som vždy počúvala len urážky na moju osobu.

Bola som však tak zasnená, že som si až teraz uvedomila, koľko vlasov mi vypadlo počas česania. Zdesila som sa.

Oh bože... Ako mám byť krásna, keď nebudem mať vlasy?!

Ihneď som bežala do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla a nohy sa mi takmer podlomili. Nemohla som uveriť tomu, čo som videla.

V odraze bolo štíhle dievča, ktorej bolo konečne vidieť jej pravú tvár, pretože ju mala doteraz zakrytú tukom.

"J-ja som... Krásna," šepla som potichu. Zasmiala som sa. Okamžite som vytiahla váhu a postavila sa na ňu. Po 4 týždňoch som klesla na váhu 53 kilogramov. Začala som pišťať od radosti. Konečne už viem, že sa nemusím báť pozrieť sa do zrkadla. Vytiahla som mobil a spravila si fotografiu. Okamžite som si ju dala ako profilovku na Facebook. Začali mi prichádzať upozornenia, ktoré boli plné lajkov. Nemohla som uveriť, že sa niekomu páčila moja fotka.

Všimla som si, že jeden lajk patril aj Sebastianovi. Rozbúchalo sa mi srdce. A onedlho na to mi napísal. Chcel sa ujistiť, či som to naozaj ja.

A potom ma pozval večer na rande.

---

Prišla som domov, sadla si na pohovku a začala premýšľať. Mala som zvláštny pocit. Dnes večer so Sebbym mohol byť perfektný. Poprvýkrát v živote som si obliekla crop-top a minisukňu. Povedal mi, že som nádherná. Dokonca ma konečne pobozkal. Všetko bolo perfektné. Ale ja som to pokazila.

Môj veľký apetít, ktorý som musela zakrývať za jedným jablkom do týždňa, prišiel. Celý mesiac som vydržala, tak čo sa stalo? Žeby to jedlo vyzeralo až tak dobre?

Zahrýzla som sa do potravy a žula ako šialená. Zorničky sa mi zväčšili a vôbec mi neprekážalo to, ako sa špiním. Okoloidúci ľudia len zarazene hľadeli na tú scénku. A ten Sebbyho výraz, na ten nikdy nezabudnem. V jeho modrých očiach bola čistá hrôza, bolelo ma vidieť to. No bola som tak hladná. Jedlo oproti mojim hltom nemalo šancu. Ale kvôli čomu mám mať viac výčitky?

Za to, že som sa prejedla?

Alebo za to, že som zjedla Sebastiana?
 

1 person judged this article.

Comments

1 [LittleBlueRobot] [LittleBlueRobot] | Email | Web | 25. february 2018 at 22:29 | React

*chvíli prožívá svoji noční můru, když jí poslední řadek praští cihlou po obličeji* Pána Marka Antonína, tomu říkám šokující zakončení!

PS pro všechny, co nejsou spokojení se svým vzhledem: Je jedno, jak vypadáte, kolik měříte či vážíte, dokud jste zdraví! Co je důležité, jsou vaše názory, znalosti a činy. Ty bude obdivovat a uznávat daleko více lidí, než kolik by pochválilo chybějící centimetry v pase!

2 Joina Joina | Web | 8. march 2018 at 14:40 | React

Dokonalý asi nemůže být nikdo, pro každého znamená dokonalost něco jiného. A málo kdo je pravda, s sebou potom spokojen.

Jinak by mě zajímalo, kdypak bude další díl Royalu?

3 Ami Ami | Email | Web | 8. march 2018 at 18:57 | React

[1]: Som rada, že to splnilo svoj účel! ^^
Berte si všetci k srdcu slová dr. Stringlessovej!

[2]: To je fakt, nemôže byť nič dokonalé pre každého.
Už sa na tom pracuje, najneskôr môžeš očakávať nový page budúci týždeň. ;)

4 alienee alienee | Web | 12. march 2018 at 10:27 | React

Ten konec mě zabil! :D Díky obrázku jsem si to celé v hlavě přehrávala v té anime podobě a upřímně bych to chtěla vidět jako epizodu nějaké random anime série :D
Ale s tím "syndromem dokonalosti" to je v dnešní době opravdu smutné...

5 LM LM | Email | Web | 18. march 2018 at 17:38 | React

:D :D :D Ten koniec ma úplne dorazil :D

6 Erin Walentine Sammael Erin Walentine Sammael | Web | 19. march 2018 at 16:15 | React

Dokonalé O_O
Spřátelíš blog?

7 Ami Ami | Email | Web | 19. march 2018 at 18:33 | React

[4]: Eyyy fakt? Ďakuji, možno raz z toho bude taká bezvyznamná anime séria. :D
I totally agree with you!

[5]: Hh to som rada. :-D

[6]: Ďakujem.
Mrknem najprv na tvoj a potom ti dám vedieť. ;)

8 ┼Vampire┼ Erin Walentine Sammael ┼Vampire┼ Erin Walentine Sammael | Web | 31. march 2018 at 0:51 | React

luxusní

9 ┼Vampire┼ Erin Walentine Sammael ┼Vampire┼ Erin Walentine Sammael | Web | 31. march 2018 at 0:52 | React

[7]: O_O tak co?

10 ┼Vampire┼ Erin Walentine Sammael ┼Vampire┼ Erin Walentine Sammael | Web | 31. march 2018 at 0:53 | React

http://creepypastalovecz.blog.cz/ mohl by se ti líbit můj druhý blog :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama